Pomaly otvoril oči. Nevedel si spomenuť kde je. Hlava mu silno hučala. Mal strašný pocit v žalúdku. Hlad. Bol hladný. Pomaly sa poobzeral po miestnosti. Všetky steny boli biele. Podlaha a strop takisto. Nebol tam jediný kus nábytku. Pomaly mu začinalo dochádzat, že nie je doma. Musel žmurkať očami. Snehovobiele steny a podlaha ho oslepovali. Ležal na zemi. Zrazu si uvedomil, ze miestnosť nemá žiadne okná ani dvere. Vstal. Hlava mu stále hučala na prasknutie. Poobzeral sa okolo seba. Miestnosť mala asi šest krát šest metrov. Celú jednu stenu tvorilo veľke zrkadlo. Videl tam svoju zúboženú postavu. Nevedel pochopiť, kde je. Pozrel sa hore, ale nikde nevidel svetlá. A predsa ho svetlo odrážajúce sa od stien oslepovalo. Začal mať zlý pocit. Vôbec si nevedel spomenúť, čo sa stalo. Kde je teraz? Podišiel k zrkadlu, hlavu priložil celkom ku sklu. Cez toto zrkadlo ho určite pozorujú. Oni. Uniesli ho na pokusy. Nevidel vobec nič. Musi zachovať pokoj. To sa vysvetlí. Odstúpil od zrkadla ďalej. Videl sam seba. Bol v hroznom stave. Na brade mal aspoň trojdňove strnisko. To mu pripomenule, že je hladný. Rukou si prešiel po brade. Mal by sa oholiť. Manželka nemá rada keď nie je oholený. Zrazu mu silno zaškvŕkalo v bruchu. Cítil obrovský hlad.
- Haló, počuje ma niekto, - zakričal smerom k zrkadlu. Nič sa nedialo. Možno je teraz noc a nikto nema službu. Ráno určite dostane niečo pod zub. Ráno sa všetko vysvetlí. Zistí, že sa asi poriadne opil a teraz je na nejakom pozorovaní. Nemajú dôvod ho tu držat. Ráno sa všetko vysvetlí a vsetko bude v poriadku. Šiel k rohu oproti zrkadlu. Sadol si a chrbtom sa opieral o stenu. Snažil sa nájsť si čo najlepšiu polohu. Zrazu si uvedomil, že steny aj podlaha su teplé. Príjemné na dotyk. Bol to veľmi zvlaštny material. Na pohľad ako kov, ale podľa hmatu by povedal, že je to nejaký plast. Nechal si chrbát ohrievať o stenu a pozeral sa do zrkadla.

Zobudil sa na strašnú bolesť v žalúdku. Nevedel koľko času uplynulo. Ležal skrútený v rohu miestnosti. Rukami si držal žalúdok. Bolesť prichádzala pravidelne v krátkych krčoch. Skúsil sa postaviť. Rukou sa pridržiaval steny. Krče na chvilu ustúpili, ale len preto, aby sa vrátili s ešte vačšou intenzitou. Pozrel do zrkadla. Nespoznaval sam seba. Bol nižši. Asi sa mu to len zdalo. Zrazu dostal dalši krč a zvalil sa od bolesti na zem. Citil, že umrie. Počul ako sa žalúdočné kyseliny naprázdno premieľajú v žalúdku. Cítil, že ho opúšťajú sily. Cítil, že zomrie. Nedozvie sa kde ani prečo zomrel. Bol hladný. Zrazu dostal krč znovu. Pred očami sa mu zotmelo. Hlava bezvládne klesla na teplu podlahu. Telo zostalo celkom bez pohybu.

- Dal niekto energiu tomu pozemšťanovi na šestke? - opýtal sa hyperinteligentný výčnelok z vesmíru. - Potrebuje dávku energie trikrát počas jeho cyklu. - Bol zodpovedný za vzorky živočíchov z iných planet. Ozval sa iný hyperinteligentný výčnelok z vesmíru:
- Neviem, už sa nepohol niekoľko časových jednotiek, mysleli sme...